svojský výklad práva

Autor: Andrej Hrabčák | 4.5.2011 o 20:29 | (upravené 4.5.2011 o 20:41) Karma článku: 2,46 | Prečítané:  530x

  Články  dvoch  autorov tykajúce sa bezpečnostnej problematiky,  ma  „nakopli" napísať  tento článok,  ktorý  nielen  v teoretickej, ale aj  v praktickej  rovine  poukáže  na  niektoré  negatívne stránky  aplikácie  Zák.  č.  171/1993 Z.z. /  Zákon  o Policajnom zbore /  a  Zák. č. 301/2005  Z.z. /  Trestný  poriadok /  policajnými  orgánmi.  

 

ŠAMKO, P.:   Použiteľnosť  dôkazov získaných  pri  prehliadke  dopravného prostriedku  vykonanej  podľa  zákona  o policajnom zbore v trestnom  konaní. Justičná revue, 60, 2008.

ALYASRY, N.:  Použitie  veci  získanej  z tzv. bezpečnostnej  prehliadky  na účely  dokazovania v trestnom  konaní. Justičná  revue, 62, 2010.

Aplikačným princípom  pri uplatňovaní  obidvoch  právnych  predpisov policajnými orgánmi  v praxi  / Zák. o PZ  a Tr. por. /  musí  byť  súlad  s Listinou  základných  práv a slobôd,  Dohovorom  o ochrane  ľudských práv a základných  slobôd  a Ústavou  SR.  Zo svojej vlastnej  dlhoročnej  praxe  viem, že  nikdy  predtým  ani  teraz,  nebolo  policajtom  jasné, že  kde končí  použiteľnosť  Zák. o PZ  a kde je  nevyhnutne  už  aplikovať  ust.  Tr.  poriadku. Dochádza tu k arbitrárnemu / svojvoľnému /  výkladu  a aplikácii  noriem  týchto  právnych  predpisov  na  situácie /  skutkový  stav / , s ktorými sa  denne  stretávajú. Po vstupe  do  EÚ  a inkorporovaní  závažných právnych  noriem  z oblasti  ochrany  ľudských  práv  a základných  slobôd,  do  slovenského právneho  poriadku,  si to vyžaduje  iný  prístup a iné  myslenie.  V minulosti / ešte  aj  v súčasnosti /  sa  napr.  postup  vyšetrovateľa   podľa  ust.  Zák.  o PZ  odôvodňoval  tým, že aj on je  policajt  ako  ostatní.  Takýto  výklad  právnych noriem  patrí  skôr do  oblasti  humoru  ako do oblasti práva.  Iný  dôvod  oveľa  závažnejší  je  ten,  že  pri postupe  podľa   Zák. o PZ  na  rozdiel od postupu podľa  Tr. poriadku,  netreba  súhlas  prokurátora  alebo  sudcu  na  niektoré    úkony  v súvislosti  s obmedzením  alebo  zásahom  do  ľudských práv  a základných  slobôd.  Je to  obchádzanie  zákona  čo  sa  rovná  nezákonný  postup.  Práve  obidvaja  spomínaní  autori  poukázali  na  určité  podobné  skutkové  prípady  ako napr.  bezpečnostná  prehliadka osoby vers.  osobná  prehliadka,  prehliadka  motorového  vozidla  vers. prehliadka  iných  priestorov.  Policajti  nemajú  jasnú  predstavu,  kde je ešte  možný  postup  podľa  Zák. o PZ  a kde je  treba už postupovať  podľa  Tr. poriadku. Ľudské práva a základné  slobody  je  príliš  vážny zásah  do  súkromia  a osobnosti,  aby  policajt  nemal  jasno, odkiaľ  pokiaľ  konať  podľa  toho ktorého  zákona.

Nie je nič  výnimočné,  keď  orgány  kontroly  a inšpekcie  rezortu ministerstva vnútra,  posudzujú  zákonnosť / nezákonnosť /  postupu  vyšetrovateľa  alebo povereného  policajta v trestnom konaní, pričom z toho potom  vyvodzujú  aj  disciplinárnu  zodpovednosť.  Ignorujú  fakt, že  jediným  subjektom, ktorý je  v zmysle  Zák. č. 153/2001 Z.z. /  Zák. o prokuratúre /  skúmať,  či  postup bol  zákonný,  je  len  a len  prokurátor.   Na  druhej strane  sa  prokurátor  tvári  ako  keby  sa ho to  netýkalo.  V zmysle  zákona  má  prokurátor  oprávnenia  v trestnom  konaní,  ale  tie  oprávnenia  znamenajú  aj  povinnosť  ich  uplatňovať, nie  len  sa nečinne  prizerať.

Ďalším  prípadom je  nejednotné  uplatňovanie  §  85  ods. 2  Tr. poriadku  v praxi  polície.  Policajti si  vysvetľujú,  že  slovné  spojenie -  ktokoľvek -  tohto ustanovenia platí aj  pre policajtov. Policajt je špeciálny  subjekt,  preto  podľa môjho názoru  taký  výklad je vylúčený. V takom  prípade je  treba  postupovať  podľa  Zák.  o PZ / § 19 ods. 1 písm. a,b, /.  Termín  priestupok vykladať  širšie, napr.  ako  protiprávnosť, čin  trestný a pod..

Na záver  chcem ešte podotknúť, že  aj  Vyhláška č. 648/2008 Z.z. o rozsahu  vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov v tr. konania  vo vyšetrovaní  alebo  v skrátenom vyšetrovaní, je podľa  môjho názoru  v rozpore s Ústavou SR.  Je  vylúčené  vykonávacím  predpisom  takým  spôsobom  zasahovať  do  ľudských  práv  a  základných  slobôd.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?