Najväčší filozof všetkých čias Sokrates, okrem iného, keďže sa živo zaujímal aj sa zúčastňoval verejného života, hovoril o stádovitosti más. Za svoj čestný a poctivý postoj proti skazenosti a korupcii politikov bol odsúdený na smrť. Thomas More, mal všetko, najlepšie vzdelanie, bohatstvo, slávu a vysoké spoločenské postavenie. Za svoje kritické postoje proti mocným si vyslúžil smrť. Hrdo zomiera : katovi hovorí, aby dobre mieril na jeho krk, pretože ho mal krátky, aby si nepresným sťatím hlavy neurobil hanbu. Z histórie by sme mohli takých osobnosti spomenúť veľa. Mali bohatstvo, slávu, najlepšie vzdelanie, vysoké spoločenské postavenie, ale nebáli sa povedať to čo si myslia, hoci vedeli, že naisto skončia pod gilotínou. Dnes si napríklad za poslanecký mandát alebo aj za menej kúpite kohokoľvek.
Politici oslovujú / balamutia / zhruba 80 % voličov, ktorých môžeme nazvať masy
/ stádo /. Vo zvyšku, ktorý tvorí zhruba 20 %, je ešte asi 10 % ľudí, ktorí volia určité politické strany a politikov preto, že sú vo funkciách alebo sa do nich chystajú. Zostávajúcich 10 % voličov sú tí, ktorí vidia, že kto je kto a majú informácie o nekalých praktikách a úmysloch určitých politikov / alebo všetkých ? /. Z hľadiska počtu sú pre politikov nezaujímaví a ťažko by ich lámali a presviedčali na svoju stranu, preto ich nechajú byť... Hlavná pozornosť sa venuje skupine - veľkému stádu s najväčším počtom voličov / zhruba 80 % /. Istý britský konzervatívny politik / v dávnejších časoch / vyslovil kritiku, rovnako ako Sokrates proti všeobecnému volebnému právu. Povedal : vláda ľudu môže znamenať aj vládu darebákov v prospech darebákov, na účet hlupákov. Keď budeme tento výrok analyzovať z praktického hľadiska, zistíme, že súčasná spoločensko - politická situácia sa mu veľmi podobá. Nehovoríme, aby sme ho odmietli, ale je dobrým prostriedkom na ovládanie a zneužívanie más.
Neoficiálna volebná kampaň už začala. Sú tu výroky, že vláda podporuje Grékov, Talianov a neviem ešte koho, ale na vlastných občanov zabudla. Z toho a z takých podobných určite bude „rihanna". Krajina, ktorá chce patriť do klubu bohatých a vyspelých štátov, má svoje práva, ale aj povinností. Nie je možné len brať a ničím vlastným neprispievať. Povedal by som inak : Slovensko / jeho neschopní politici / nedokázalo ani vyčerpať pridelené finančné prostriedky z EÚ, dokonca nám v súvislosti s čerpaním eurofondov, hrozia vysoké pokuty. Keď nám iní dajú, my si nevieme ani zobrať ! Dôvod jednoduchý a na slovenské pomery všeobecne platný : slovač, ak má príležitosť, defrauduje a kradne.
S pointou tohto článku je úzko prepojená súčasná svetová ekonomická / finančná / kríza / aj slovenská /. Aby sa politici a finanční oligarchovia čím dlhšie udržali na vrchole moci, aby čím viac si pre seba nahonobili majetku, vysnívali nám Atlantídu za požičané peniaze. Dlhy prekrývali stále novými pôžičkami, aby mohli šafáriť pokojne ďalej. Nie politici, ale život a realita nám vystavili svoj účet - dlh. Jednotlivci sa neskutočne nabalili a my ostatní sme si dovolili kúpiť napr. ojazdené auto. Aké úbohé !
Svetlé zajtrajšky sa nám stále viac vzďaľujú a ešte budú ..........