Od nežnej revolúcie tak ako sa menili vlády, menili sa aj zákony ohľadom sociálneho zabezpečenia policajtov / vojakov a ďalších nebudem tu spomínať, ale analogicky to platí aj pre nich /. Sociálne zabezpečenie policajtov nebolo systémové a z dlhodobejšieho hľadiska neudržateľné. Každý rozumne / politici sledovali svoje ciele / uvažujúci človek vedel, že jedného slnečného dňa to všetko krachne a doplatia na to aj policajti, ktorí tento systém nezneužívali. A je to tu. Navrhované opatrenia vcelku majú svoju logiku, ale navrhujú sa aj opatrenia, ktoré sú v demokratickom a právnom štáte neprijateľné. Nemám iné logické vysvetlenie pre také opatrenie len to, že ministerstvo vnútra, aby zabrzdilo prípadný odchod z veľkej časti skúsených policajtov, predkladá opatrenie, ktoré hrubým spôsobom pošliapava ústavné práva. Odborár Litva, čosi protestuje, ale zdanenie výsluhových dôchodkov apriori neodmieta. Pán Litva zastupujete policajtov z celej Slovenskej republiky a nie politikov ! Vám nevadí, že navrhované opatrenie brutálne porušuje ústavné práva ?! Posluhujete politickým záujmom a nechránite záujmy policajtov !
Problémom je stabilizačný odvod ! Platiť ho majú tí, ktorí odišli do dôchodku v júni 2002 a neskôr, pričom platiť sa má do 62 rokov veku. Otázka znie : prečo sa týka policajtov, ktorí odišli do dôchodku od júna 2002, je to absolútne diskriminačné a prečo do 62 rokov veku. Žiadne vysvetlenie som k tomu nečítal.
Nárok na starobný dôchodok podľa doterajšej právnej úpravy je 55 rokov. Pri dosiahnutí tejto hranice veku, môže dokonca služobný orgán policajta aj prepustiť zo služobného pomeru, pokiaľ dobrovoľne neodíde do dôchodku.
Navrhované opatrenie retroaktívne trestá policajta, ktorý sa v danom čase správal podľa práva a veril v zákony Slovenskej republiky, rovnako to neguje legitímne očakávanie adresátov právnej normy z hľadiska navrhovanej právnej úpravy.
Čl.1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, citujem : Slovenská republika je zvrchovaný, demokraticky a právny štát.
Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, citujem : Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Čl. 3 Ústavy Slovenskej republiky, citujem : Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Článok l je vodítkom k výkladu ostatných ustanovení ústavy. Pre našu potrebu treba zdôrazniť princíp právneho štátu. Okrem striktného dodržiavania ústavy a zákonov, princíp právneho štátu znamená aj predvídateľnosť práva. Predvídateľnosť práva znamená, že keď sa v danej chvíli správam podľa práva, nesmie nikto / ani štátny orgán / dodatočne moju právnu situáciu a vieru v právo zneistiť, prípadne zmeniť v môj neprospech. Predsa som sa v danom čase správal tak ako to nariadil sám zákonodarca !
Z čl. 2 ústavy nevyplýva, aby štátny orgán mohol retroaktívne stanoviť pre adresátov práva, nové / nepredvídané / práva alebo povinností.
Keď sa niekto správal v zmysle článku 3 ústavy, prečo by mal byť za svoje správanie sankcionovaný alebo by sa mu mala spôsobiť ujma ?!
V tejto veci sa bude potrebné obrátiť na ESĽP.