História učí

Autor: Andrej Hrabčák | 6.1.2013 o 15:52 | Karma článku: 12,85 | Prečítané:  425x

  Väčšina  z nás  vidí  a vie  pomenovať  problémy,  ktoré  nás  dusia,  strpčujú  nám  každodenný  život  a robia   ho  čoraz  ťažším  a ťažším.  Už  niečo  iné  je  podniknúť  kroky,  ktoré  ho  môžu  zmeniť.  Krik,  oplzlosti  a  nadávky  nič  neriešia.  

 

Tu  na  tomto  mieste  by som  chcel  čitateľom  blogu  pripomenúť  jedného  veľkého  bojovníka  za  slobodu  indického  ľudu  a to Mahátma  Gándhího.  Človek  veľký  duchom,  múdrosťou  a   filozofiou  života.  Sila  viery  v to  čo  veril,  viedla  jeho  celoživotné  kroky  až  ku  konečnému  oslobodeniu  Indov  spod  koloniálneho  útlaku.

Raz  na  adresu  britských  kolonistov  povedal,  že   sa  na  nich  nehnevá.  Na  prvý  pohľad by  sa  tento  výrok  zdal  neracionálny a hlúpy,  ale  pokiaľ  sa  nad  vecou  zamyslíme  hlbšie,  zistíme,  že  mal  pravdu.  Zmysel  jeho  výroku  treba hľadať  v  tom,  že  prečo hrstka  / v pomere  k utláčaným /  100 000  kolonistov,  dokáže  vykorisťovať  a utláčať  300 miliónový  národ.  Vyriekol,  že  rozhodne a  v  prvom  rade je  to  chýba  samotných Indov,  ktorí  dovolia  a trpia  ekonomický  a  psychická  útlak. Gándhí  ako  malý a  drobný  človiečik  s holými  rukami   bez  zbrane  sa  postavil  takej  obrovskej  vojenskej  sile  ako bola  Veľká  Británia  s cieľom  oslobodiť  svoju  vlasť  spod  koloniálnej  nadvlády.

Jeho  myšlienky a jeho  filozofia  je  veľká  múdrosť,  ktorá platí  všeobecne  na  celom  svete.  Myslím  si  že  od takých  ľudí  by  sme  sa  mali  učiť  politickej  kultúry  aj  napr.  na  Slovensku.  Veľa  kričíme,  nadávame,  ale  keď  príde  na  „lámanie"  chleba  už  sme  krotkí  ako  barankovia,   sedíme  učupení  niekde  v kúte.  Mohli  sme  sa už    poučiť  z toho,  že  na  politikov  krik, nadávky  a oplzlosti  neplatia.  Majú  hrošiu  kožu,  čím  vyššie  postavenie,  tým  je  koža  hrubšia.  Dokonca  za  kritiku  svojej  práce  alebo  nehospodárneho  nakladania  s vereným  majetkom,   nás  politici  ženú  žalobami  na ochranu  svojej osobnosti  pred  súdy.

Štát  sprísňuje  / zvyšovaním  súdnych  poplatkov /  podmienky  na prístup  k súdu, t.j.  podávanie  žalôb  voči  štátu.  Človek,  ktorý  napr.  chce  podať  žalobu  pre  nepriznanie  invalidity,  môže  mať  problém.   Na  druhej  strane  už  roky,  rovnako  aj  v súčasnej  dobe  a nevylučujem  ani  v budúcnosti,  štát  za  prehraté  súdne  spory  /  aj  z podivných  zmlúv /    vyplatil  a vypláca  obrovské  finančné  prostriedky.  Veľké  peniaze  štát  v takých  sporoch  míňa  na  právnikov,  ale  aj  tak  prehráva.  Sú  to  skutočné  prehry  súdnych  sporov  alebo  ide  o  tunelovanie  štátnej  kasy ?!  Sú  spory,  o   ktorých  úspešnosti  štátu  má   veľké  pochybnosti  aj  priemerný  právnik.  V budúcnosti  takmer  isto  prehratý  súdny spor  bude  z  kauzy  nevymenovania  Dr  Čenteša  za  generálneho  prokurátora.  Nič  to,  pretože  sa  poskladáme  na  to  všetci, hoci  najväčšie  bremeno  bude  na  pleciach  tých  najchudobnejších.

Do  koloritu  týchto  káuz  patrí  aj  obrovské  zadlženie  mesta  Košíc.  Kandidát  na  prezidenta  republiky  vložil  do  stávky,  všetko  alebo  nič.  Skutočné  dlhy  sú  ešte  vyššie  ako  oficiálne  prezentované.  Prvotná  istina  dlhu  na  seba  postupom  času  nabaľuje  ďalšie  dlhy.  V tejto  súvislosti  pripomeňme  si  z toho obdobia  dodnes  trvajúcu   súdnu  kauzu  Strelingstav, s.r.o.. vers. mesto Košice. Jej  výsledkom  bude  s vysokou  pravdepodobnosťou  súdna  prehra  pre  mesto  Košice  a náhrada  škody  pre  Strelingstav.s.r.o..  Škoda  bude  v ťažkých  miliónoch  pre  občanov  mesta.  Vinníkom  sa  ako   zvyčajne  všetko  prepečie  a škodu  uhradia  ľudkovia  tohto  mesta.  Bola  hodná  prezidentská  kandidatúra  takých  veľkých obetí ?! Stačilo  len  upiecť  niekoľkometrový  makovník  a už  sme  boli  „spracovaní".   Taký  nejaký  máme  kredit,  vážení  občania !

Vyššie  uvedenými  skutočnosťami  som  chcel  len  naznačiť,  že  je  treba  prejsť  od  nadávok  na  politikov  a na  politiku vôbec  k činom.  Voľby  sú  tým  skutočným  nástrojom,  v ktorých  vieme to  politikom  spočítať.  Iste,  nesmieme  sa  dať  „opiť"  rožkom,  teplými   párkami,  zohriatou  klobásou,  guľašom  a pod..

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?