Žneme uznania

Autor: Andrej Hrabčák | 16.2.2013 o 10:34 | Karma článku: 20,12 | Prečítané:  541x

  Istý  americký  profesor  práva  sa  vyjadril,  že  to  čo  počul o pomeroch  v slovenskej  justícii,  nepočul, žeby sa   také  niečo  dialo v inej  z   krajín  EÚ.  Máme  byť  na  čo  právom  „hrdí".  Tento  stav  znamená  právnu a ekonomickú  neistotu, korupciu, chudobu  a nezamestnanosť.  Akosi  sa  začína  tento  scenár  napĺňať.  Mňa  osobne  a predpokladám,  že  aj  ostatných  slušných  ľudí  v tejto  spoločnosti  najviac  trápi,  že  sa  nič  zásadné  nerobí  preto,  aby sa  tento  stav  v najbližšej  budúcnosti  zmenil.  

 

Určitým  módnym  hitom, že  ako zmena,  sú  etické  kódexy,  ktoré  prijali  a prijímajú  niektoré  profesijné  stavy  štátnych  úradníkov,  sudcovia  a ďalší,  dokonca  aj  politické  strany.  Neviem,  či  by bolo  vhodnejšie  sa  nad  touto  situáciou  smiať  alebo  plakať.  Etický  kódex  by  mala  byť  norma,  ktorej  porušenie  by znamenalo  tvrdý  postih.  Ono  je  to  úplne  naopak.  Etický  kódex  slovenskej  proviniencie  plní  dekoratívny  a skrašľovací  efekt.  V posledných  dňoch  som  si  len  tak  okrajovo  preštudoval  rozhodnutie  Európskeho  súdu  pre  ľudské  práva,  ktoré  sa  tyká  podaní   Štefana  Harabina / ďalej  len  sťažovateľ /  ohľadom  jeho  disciplinárnych  stíhaní.  Hoci  rozhodnutie  súdu  je  pomerne  zložité,  Európsky súd  Ústavnému  súdu  SR  vytkol  okrem  iného  aj  problém  námietok  podaných  sťažovateľom,  ohľadom  /ne/vylúčenia  sudcov  Ústavného  súdu  pre  ich  zaujatosť  voči  osobe  sťažovateľa.  Z dokumentu /  rozhodnutia  /  vyplýva,  že  námietky  neboli  odborne  vybavené,  boli  zamietnuté,  ale  neboli  dostatočne  zákonným  spôsobom  odôvodnené.  Ústavný  súd  si bol  vedomý,  že sťažovateľ  je znalý  práva,  preto mal  k veci  pristupovať  s maximálnou  odbornosťou.  Ďalším  problémom  bola  situácia,  že  pri  zhodnom  pomere   hlasovania,   sa  z neznámych  príčin  nezapočítal  hlas  predsedajúceho,  ktorý  by bol  rozhodol  pre  alebo  proti.  Také  štandardné  právne  záležitostí  by  sudcom  Ústavného  súdu nemali  spôsobovať  problémy,  ale.....

Život  nás  každý  deň  presviedča,  že  nestačí  stať  sa  členom  EÚ  alebo vstúpiť do eurozóny,  aby sme sa  automaticky  zaradili  medzi  kultúrne  vyspelé  národy /  vyspelé demokracie / Európy.

Fundamentálnym  problémom  tejto spoločnosti  podľa môjho názoru  je  to,  že  prakticky nikto doposiaľ  nedokázal  kriticky  otvorene  poukázať  alebo  priebežne  poukazovať na  „choroby"   tejto  spoločnosti.  Média  /  televízia, rozhlas  a tlač /,  robia  len  to  čo považujú  prospešné  pre  vlastné  záujmy.  Ako  dôkaz  by  mohli  poslúžiť  prezidentské  voľby  v Českej  republike,  keď  prakticky  všetky média  protežovali  jedného z kandidátov.  Nejde  sa  na  koreň -  podstatu  veci,  na  skutočné  príčiny,  ale  len  tak,  aby  to nikomu  neuškodilo.  Niektorí  novinári  sú  nepodplatiteľní  a dlhodobo  a otvorene pomenúvajú  veci  tak  ako  ich  vidia.  Politici  robia  len  na  preferencie,  iní  pre  peniaze,  ďalší  pre  lukratívne  a dobre  platené  štátne  posty  alebo  posty v samospráve.  Veľa  pokrytectva,  falošnosti  a klamstvá.  Nemôžeme  sa  spoliehať, že  diagnózu  určia  a lieky  tejto „chorej"  spoločnosti   naordinujú  politici,  išli  by  sami  proti  sebe.  Musia  to urobiť  určité  autority /  pokiaľ  ešte  existujú / a oficiálne  to  vyhlásiť.

Nemenej  zaujímavé  sú  otázky, že  kto  nám  skutočne  vládne,  sú  to  tí  oficiálni  politici !? Kto  politiku  a za  akú  odplatu   financuje.  Jedni  z nich  sú  aj  dobre organizovaní  depehačkári,  ktorým  aj  daňové  úrady  /ne/venujú  minimálnu  alebo  žiadnu pozornosť, iní čo  parazitujú na štátnych  objednávkach atp.. Akým  kľúčom  sa  obsadzujú  štátne  posty  a posty  v štátnych  firmách,  akí  ľudia  pre  tých  mocných  v pozadí  pracujú / kedysi si začali hovoriť  lobisti /.  Už  nás  začínajú  predbiehať  niektoré  štáty  bývalého  Sovietskeho zväzu, aj také  Gruzínsko.  V niektorých  veciach  sme  zastali  alebo dokonca  zaradili  spiatočku.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?