Ako argument obhájiť si imunitu, je zo strany sudcov uvádzaná inštitucionálne a ústavne garantovaná nezávislosť a nestrannosť súdov, tým aj sudcov , ktorá by týmto mohla byť ohrozená alebo nedajbože aj porušená. Je neodškriepiteľnou pravdou, že tento argument už tak zovšednel, že hlavne sudcovia ho využívajú na všetko čo sa týka hájenia ich záujmov, dokonca aj v prípade diskriminačných žalôb. Na obhajobu imunity bol vyslovený aj ďalší argument a to, že by zrušením imunity mohlo byť ohrozené alebo porušené právo / ústavné právo /, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. V demokratickom a právnom štáte, sa dajú také tvrdenia zaradiť do IV. cenovej skupiny. Jednoznačne ich treba odmietnuť. Do nezávislosti a nestrannosti súdov / aj sudcov / by mohla len tak teoreticky zasiahnuť buď výkonná alebo zákonodarná moc, nikto iný.
Podľa sudkyne a hovorkyne iniciatívy Za otvorenú justíciu Kataríny Javorčíkovej, sudcovia majú normálnu trestnú zodpovednosť ako všetci občania, len s jediným rozdielom. Na trestné stíhanie sa vyžaduje súhlas Ústavného súdu. Ďalej Katarína Javorčíková citujem : zrušenie imunity sa môže veľmi zneužiť najmä v tejto politickej klíme, pretože sudcovia sú chtiac - nechtiac vťahovaní do sporov a stačilo by si potom vymyslieť hocijaké oznámenie a odstaviť ich od rozhodovania, koniec citátu.
Obsah citátu Javorčíkovej považujem za viac ako naivný, pokiaľ ide o vymyslenie si nejakého oznámenia a tým jednoduchého odstavenia sudcu od rozhodovania vo veci. Dajaké oznámenie, dokonca ani obvinenie v trestnom konaní ešte nemusí znamenať odstavenie sudcu od rozhodovacej činnosti. Iná „káva" je vťahovanie sudcov / chtiac - nechtiac / do situácii s politickým pozadím a tak ovplyvňovanie ich nestranného rozhodovania. Toto sa dnes deje aj ešte dlho bude diať, ale to či sa sudca tomu podvolí alebo nie, je len na sudcovi a jeho svedomí / charaktere /. Možno sa nájde sudca, ktorému politické tlaky / požiadavky / môžu aj vyhovovať, môže v tom vidieť svoj ďalší kariérny postup a pod..
Minister spravodlivosti aj predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vidia imunitu sudcov ako poistku, aby polícia nemohla viesť účelové trestné stíhania voči sudcom. Dozor v prípravnom / predsúdnom / konaní trestnom, vykonáva prokurátor. V praxi si ani neviem dobre predstaviť / skôr to považujem za sci-fi / , aby sa policajt spojil s prokurátorom a tak vyrobili komplot v podobe začatia trestného stíhania, prípadne aj vznesenia obvinenia proti nejakému sudcovi. Polícia v súčasnej dobe na to jednoducho nemá, iná situácia bola pred rokom 1989. Pánmi trestného konania v tomto štáte sú prokurátor a sudca, policajt je len robotník. Obávať sa toho najslabšieho je smiešne.
Predseda NS ako ďalšiu hrozbu, v prípade zrušenia imunity, uvádza trestné oznámenia účastníkov súdneho konania, ktorí by tak vyradili príslušného sudcu / sudcov / z rozhodovania v konkrétnej veci. Tento argument mi pripadá ešte slabší ako vyššie uvedené.
Sudca je osoba znalá práva, dobre sa orientuje v súdnom prostredí, má tam aj dobre kontakty, ale má strach zo straty imunity. Čo na to ľudia, ktorí nie sú právnici, nemajú kontakty na súdoch ani nemajú imunitu ?!