Konečné resumé

Autor: Andrej Hrabčák | 8.3.2013 o 9:52 | Karma článku: 9,75 | Prečítané:  401x

Ja  som  sa  už  dávnejšie  vyjadril  k  /ne/vymenovaniu  J. Čentéša  prezidentom  republiky  Ivanom  Gašparovičom,  za  Generálneho  prokurátora  Slovenskej  republiky.  Viacerí  právnici  považujú  rozhodnutie   ústavného  súdu  v tejto  veci  za  diskutabilné.

 

Ja  týmto  príspevkom  chcem poskytnúť  svoj  celkový  vlastný  pohľad  na  vec,  pričom  ma  k tomu  vyprovokovala  aj  situácia  z  Českej  republiky.  Senát  Českej  republiky  podal  žalobu  na  prezidenta  Václava  Klausa  pre  vlastizradu.  Podstatou  žaloby  sú  údajne najmenej  tri  „prehrešky" prezidenta / rozsiahla  amnestia,  otáľanie s podpisom zmluvy EÚ o stabilizačnom mechanizme  a  dodatkom k Európskej sociálnej charte,   nevymenovanie  za  viac ako rok žiadneho  ústavného sudcu  ani  nenavrhnutie  Senátu  na  schválenie  takej  nominácie /.

Obžalobu  z vlastizrady,  považujem  za  dosť  silnú  kávu,  ale  rozhorčenie  českej  verejnosti  nad  správaním  sa  prezidenta  tu je. Všetko bude  záležať,  či  jeho  /ne/konanie  malo  zákonný  / ústavný /  rozmer. Prezident,  momentálne  hovorím o českom,  ale platí  to aj  pre  slovenského  prezidenta,  môže  mať  vlastné  a pre  niekoho  aj  takpovediac „uletené"  názory. Rozhodne  prísne  zákonne  je  treba  posudzovať  konania  prezidenta  v konkrétnych  úradných / štátnych /  záležitostiach,  ktoré  musia  byť  postavené  na  právnom  poriadku  daného  štátu.

Nemyslím  si,  žeby  senátori  alebo  ďalšie  vysokopostavené  osoby  českej  politiky,  mali  snahu  touto  žalobou,  posadiť  prezidenta  do  väzenia.  Ja  v tom  vidím  len  jeden  cieľ :  dať  jasne  najavo  odchádzajúcemu,  ale  aj  budúcim  prezidentom,  že  aj  prezident  ako  hlava  štátu  je  povinný  dodržiavať  ústavu  a  zákony  štátu  a riadne  si  plniť  svoje  ústavné / štátnické / povinnosti   ako  prezidenta  republiky.

Vyššie  uvedené  sa  v určitom  podobá  s  /ne/vymenovaním  Generálneho  prokurátora  Slovenskej  republiky.  Na  samom  počiatku  niektorí  právnici   podľa môjho  názoru  nesprávne  interpretovali   ústavný  pojem  -  prezident  vymenúva  -  ako  možnosť,  nie  ako  povinnosť  prezidenta.  Ja  tento  pojem  ústavy  považujem  za  imperatív / príkaz,  rozkaz /  pre  pána  prezidenta,  nie  ako  možnosť.

Svoje  tvrdenie  opieram  o čl. 2  ods. 2  Ústavy  Slovenskej  republiky,  citujem :

„Štátne  orgány  môžu  konať  iba  na  základe  ústavy, v jej  medziach a v rozsahu  a spôsobom, ktoré  ustanoví  zákon", koniec  citátu.

Prakticky  opakom  toho je  čl. 2 ods. 3  ústavy,  správanie  sa   fyzickej  alebo  právnickej  osoby, citujem :  „ Každý  môže  konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho  nemožno  nútiť, aby konal  niečo, čo zákon  neukladá", koniec  citátu.

Citovaný  článok ústavy / čl.  2 ods. 2 / je  fundamentálnym  interpretačným  pravidlom  právneho poriadku  Slovenskej  republiky,  ktoré  pravidlo  musia  striktne  dodržiavať  všetky  štátne  orgány.  Iný  výklad,  ale  hlavne  aplikácia  tohto  článku,  by  vážne  narušila  princíp  právnej  istoty  a predvídateľnosti  práva.  Platí  to  aj  pre parlament / NR  SR /.

Z rozhodnutia  ústavného súdu  ohľadom  tejto  kauzy  o.i.   vyplýva,  že  prezident  zvolil  spôsob,  ktorý  nemá  pôvod  v ústave,  že  nevymenoval  kandidáta  za  generálneho  prokurátora, ale  nevyslovil  protiústavnosť  tohto  postupu.

Môžeme  tento  postup  vzhľadom  na  dikciu  čl. 2 ods. 2  ústavy  považovať  za  ústavne konformný ?  Ja si to nemyslím.

Ústavný  súd,  okrem  iného  má   pôsobiť ako  taká  ručná  brzda  na  motorovom  vozidle,  ktorú  treba  niekedy  zatiahnuť.  Nižší,  ale aj  najvyšší  činitelia  štátu  vždy  mali  aj  budú  mať  nejaký  motív,  porušiť  alebo  obísť   zákony  štátu.  Rozhodnutia  ústavného  súdu  majú  autoritatívne  a nekompromisne  pôsobiť  voči  takým  snahám  a pokusom  politikov  a štátnych úradníkov.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?