Posledný prípad exposlanca Ďuračku, hovorí o tom, že slovenské súdnictvo je skutočne „nezávislé", povedal by som až odtrhnuté ako vagón. Aby sa súdnictvo necítilo urazené, platí to aj pre vysoké školstvo. Pán exposlanec počas výkonu trestu študoval právo, samozrejmé bez toho, aby sa stretol s učiteľom / skúšajúcim /. Tento druh štúdia je čisto rýdzo slovenský, nemá vo svete obdobu, naše vysoké školstvo má prenikavý „cveng", dokazuje aj jeho zaradenie v rebríčku vysokých škôl sveta. Spomínaný slovenský junák vychovaný ako inak, v čistej kresťanskej láske, previedol svoje miliónové majetky na rodinných príslušníkov, tak sa prihlásil na úrade práce a požiadal o dávky v hmotnej núdzi. Aby svoje snaženie dotiahol do konca, požiadal súd o odpustenie 33 000 eur, ktoré mal zaplatiť ako peňažný trest za svoju kriminálnu trestnú činnosť. Krajský súd ako inak, vyhovel mu. Poprosil by som verejnosť, aby nežiadala / teraz sa o tom veľa hovorí / zverejňovanie rozhodnutí súdov v masovo-komunikačných prostriedkoch, pretože by z toho mohla byť „ rihanna". Toto som uviedol len na zahriatie, aby sme si pripomenuli vlastenecké cítenie a že žijeme v právnom a demokratickom štáte ?! Čo tak si pohovoriť o cyperských spoločnostiach verzus štát. Firmy, ktoré svoje sídla majú v daňových rajoch, na Slovensku ľavou zadnou získavajú štátne zákazky. Pôvod ich majetku je tiež pochybný, ale raje sú raje, tam sa to toleruje. Zaráža ma ústretovosť štátnych úradníkov a vôbec politikov ako týmto spoločnostiam vychádzajú v ústrety. Zriadiť svoje sídlo na Cypre, neplatiť dane na Slovensku, ale úspešne drancovať verejné financie tohto štátu, je skutočná božská prozreteľnosť. Tunajšie firmy platiace štátu dane, môžu si tak akurát...... Sú to počty, ktoré by zvládol aj žiak základnej školy, neviem, že prečo si toto nevie zrátať minister financií a ďalší. Prečo sú vládni predstavitelia tak rozcitlivení pred tými firmami z rajov ?! Žeby skutočnými majiteľmi týchto firiem boli sami najvyšší štátni / vládni / predstavitelia alebo im spriaznené duše ?! Nenapadá ma iná relevantná odpoveď.
Celá spoločnosť pozorovala voľbu generálneho prokurátora. Tento prípad aj ďalšie sú dôkazom toho, že prečo politici tak vehementne bojujú o konkrétnu osobu generálneho prokurátora. Určite v tom nie je snaha o stíhanie všetkých trestných činov a boj proti porušovaniu zákonov tohto štátu, ale pravý opak, zakryť vlastnú kriminálnu trestnú činnosť Naposledy kauza platinové sitka, ktoré predával fond hmotných rezerv. Údajne znalec pochybil, pretože predpokladal, že ide o iný kov a nie o platinu. Toto vážení vypustiť z úst je odvaha, ale táto kategória ľudí nemá s tým problém. Najnovšie, myslím si, že v poslednej relácii na telo, istý politik dal takým „veľkorozmerným" prípadom názov „ chyby vlády". Keď ide o prípad na tých najvyšších miestach, volá sa to chyba, nie krádež alebo sprenevera, prípadne iný kriminálny trestný čin. Aj za čias tvrdého socializmu sa už také prípady riešili len politicky a nie súdne, rovnako ako dnes. Na druhej strane, ľuďmi, ktorí spáchajú vo vzťahu k týmto prípadom absolútne zanedbateľné trestné činy, napĺňame väznice do prasknutia. Výrokom : na plebs sa musí prísne !
Tieto kauzy sú dôkazom, že prečo je taký boj o niektorých kandidátov na post generálneho prokurátora a šéfov súdov.
Vážení toto je Slovensko, v ktorom krádež je niečo ako otčenáš pre kresťana.
