Ja tomu výkladu hovorím šamanizmus, nič iné priliehavejšie ma nenapadá. Posledné takéto „ tancovačky" boli a ešte sú okolo právnej normy / článku Ústavy /, prezident /ne/vymenuje. Istý pán právnik sa vyslovil, že také chyby akú urobil D. Trnka v kauze GLANCE HOUSE, sa robia bežne na prokuratúrach alebo na súdoch, určite myslel tým, že aj na ostatných štátnych úradoch. Samotné slovo - chyba - v postupe štátneho úradníka je výraz chybný. V činnosti štátneho orgánu je možné jeho postup hodnotiť tak, že je v súlade so zákonom, čiže je zákonný alebo nie je v súlade so zákonom, čiže je protizákonný.
Toto moje tvrdenie vychádza z čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, citujem :
- Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.
Na základe toho, žiadny štátny úradník, ani ten najvyšší nemá právo, nič ho k tomu neoprávňuje, aby porušoval tento článok / alebo aj iné / Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecne platí určitá fikcia, že na prokuratúrach a na súdoch sedia tí najlepší právnici. Nie je preto ani najmenší dôvod, žeby práve „chyby" týchto profesionálnych právnikov sme mali ospravedlňovať a bagatelizovať, že o nič nejde. Bežný občan musí niesť za svoje / hoci minimálnej závažnosti / konanie následky, tak prečo nie aj prokurátor alebo sudca , osoba znalá práva a veľmi dobre platená z peňazí daňových poplatníkov, čiže nás všetkých. Ja dúfam, že dotyčný nemenovaný právnik sa len predvádzal svojou „múdrosťou", pretože v opačnom prípade, pokiaľ by taký stav omylov bol na prokuratúrach a súdoch bežnou záležitosťou, bola by to katastrofa. Hoci zrejmé niečo pravdy na tom je, keď dôvera verejnosti v tieto inštitúcie je na bode mrazu. Kedysi sa česť ctihodného právnika nedala kúpiť, ale v dnešnej dobe si ju napr. politici kupujú ako teplé párky. Nie je v tom rozdiel, či je to docent, profesor, sudca, prokurátor, advokát alebo iný právnik. Tituly a akademické hodnosti, automaticky neznamenajú vedomostí. Vedomostí tie treba dokázať, napr. aj pred verejnosťou, tým je to transparentnejšie.
Šéfka Ústavného súdu Slovenskej republiky už na začiatku roka 2013 narieka, že tento súd je zahltený podaniami. Čo je veľmi zaujímavé, veľmi veľa podaní je od istej obchodnej spoločnosti. Bude tiež zaujímavé, že kto a čo zapríčinilo, že táto nemenovaná spoločnosť pociťuje krivdu v takom rozsahu, predpokladám zo strany štátu. Keď človek raz za čas potrebuje ochranu svojich práv, často to trvá roky pokiaľ sa nejakého rozhodnutia dočká. Na druhej strane veľa razy jedni a tí istí si chodia na súdy alebo dokonca na Ústavný súd tak často ako my poniektorí do cukrárne. Hlavný apel je treba položiť na všeobecné súdy a ich rozhodovanie, pretože od nich záleží, či podania na Ústavný súd budú opodstatnené alebo nebudú opodstatnené. Vidím priamu úmeru súčasného stavu na všeobecných súdoch, medzi stavom / nápadom podaní / na Ústavnom súde. Nepriaznivý stav všeobecného súdnictva už dlho rezonuje v očiach odbornej aj laickej verejnosti, ale v podstate sa nič nezmenilo. Nebolo by nič výnimočné, keby jedného krásneho dňa tento stav položil na „kolena" Ústavný súd. Možno raz budeme čakať na rozhodnutie Ústavného súdu rovnako dlho ako teraz veľakrát čakáme na rozhodnutie všeobecného súdu. Len dúfajme, že veľmi dobré platené panstvo, zodpovedné za súdnictvo sa už prebudí.